Podmienečné zastavenie trestného stíhania 2026

Podmienečné zastavenie trestného stíhania je jedným z tzv. odklonov v trestnom konaní, ktorý umožňuje vyriešiť trestnú vec bez hlavného pojednávania a bez odsúdenia obvineného. Pre obvineného to znamená, že nebude mať záznam v registri trestov, ak splní podmienky stanovené prokurátorom alebo súdom počas skúšobnej doby. V tomto článku sa dozviete, aké podmienky musia byť splnené, ako prebieha celý proces, aká je dĺžka skúšobnej doby a ako sa podmienečné zastavenie trestného stíhania odlišuje od zmierenia (mediácie) a ďalších odklonov.

Parameter	Údaj
Právna úprava	§ 216 – 218 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.)
Maximálna horná hranica trestu	Prečin s hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov
Skúšobná doba	6 mesiacov až 2 roky
Rozhoduje	Prokurátor (prípravné konanie) alebo súd (po podaní obžaloby)
Záznam v registri trestov	Nie – obvinený sa nepovažuje za odsúdeného

Čo je podmienečné zastavenie trestného stíhania

Podmienečné zastavenie trestného stíhania je inštitút upraven v § 216 až § 218 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok). Ide o formu tzv. odklonu – alternatívneho spôsobu ukončenia trestného konania, pri ktorom nedochádza k odsúdeniu obvineného a k uloženiu trestu.

Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že prokurátor alebo súd podmienečne zastaví trestné stíhanie a stanoví obvinenej osobe skúšobnú dobu. Ak obvinený počas skúšobnej doby splní všetky uložené podmienky a nepácha ďalšiu trestnú činnosť, trestné stíhanie sa definitívne zastaví. Obvinený tak nebude mať záznam v registri trestov a z právneho hľadiska sa naňho hľadí ako na netrestanú osobu.

Tento inštitút slúži predovšetkým na riešenie menej závažných trestných činov (prečinov), kde obvinený prejavuje ľútosť a snahu o nápravu, a kde záujmy poškodeného sú alebo môžu byť uspokojené bez nutnosti hlavného pojednávania.

Zákonné podmienky podmienečného zastavenia trestného stíhania

Na to, aby mohlo byť trestné stíhanie podmienečne zastavené, musia byť kumulatívne (súčasne) splnené nasledujúce podmienky podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku:

1. Ide o prečin s hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov

Podmienečné zastavenie trestného stíhania prichádza do úvahy len pri prečinoch, teda pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšujúcou 5 rokov. Pri závažnejších trestných činoch (zločinoch) tento inštitút nie je možné aplikovať. Typickými príkladmi prečinov, pri ktorých sa podmienečné zastavenie využíva, sú napríklad krádež (§ 212 TZ), podvod (§ 221 TZ), ublíženie na zdraví (§ 156 TZ), ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (§ 289 TZ) a podobne.

2. Súhlas obvineného

Obvinený musí vyhlásiť, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo urobené slobodne, vážne a určito. Toto vyhlásenie nie je uznaním viny v zmysle odsúdenia – ide o procesné vyhlásenie pre účely odklonu. Obvinený musí tiež súhlasiť s podmienečným zastavením trestného stíhania.

3. Nahradenie škody alebo dohoda o náhrade

Obvinený musí nahradiť škodu, ktorú trestným činom spôsobil, alebo s poškodeným uzavrieť dohodu o náhrade škody a zložiť peňažnú sumu na účet príslušného orgánu. Alternatívne musí urobiť iné potrebné opatrenia na náhradu škody. Ak bol trestný čin spáchaný bez priameho poškodeného, táto podmienka sa neuplatňuje.

4. Vzhľadom na osobu obvineného, okolnosti prípadu a doterajší spôsob života

Prokurátor alebo súd musí posúdiť, či je podmienečné zastavenie dostatočné z hľadiska nápravy páchateľa a či to nie je v rozpore s záujmami spoločnosti. Posudzuje sa celková osoba obvineného – jeho predchádzajúci bezúhonný život, postoj k spáchanému skutku, rodinné pomery, pracovné zaradenie a podobne.

Skúšobná doba

Podľa § 216 ods. 3 Trestného poriadku sa skúšobná doba stanoví v rozsahu od 6 mesiacov do 2 rokov. Konkrétna dĺžka skúšobnej doby závisí od závažnosti trestného činu, osoby obvineného a okolností prípadu.

Priebeh skúšobnej doby

Počas skúšobnej doby musí obvinený:

• Viesť riadny život – nepáchať ďalšiu trestnú činnosť
• Splniť uložené podmienky – napríklad nahradiť škodu podľa dohody
• Dodržiavať obmedzenia – prokurátor alebo súd môže uložiť primerané obmedzenia a povinnosti, napríklad zdržať sa požívania alkoholu, podrobiť sa liečeniu, vyhýbať sa určitým osobám alebo miestam

Úspešné uplynutie skúšobnej doby

Ak obvinený počas skúšobnej doby splní všetky podmienky a nevedie trestné konanie za nový trestný čin, prokurátor alebo súd rozhodne podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku o tom, že obvinený sa osvedčil. Trestné stíhanie sa potom definitívne zastaví.

Neúspešné uplynutie skúšobnej doby

Ak obvinený počas skúšobnej doby poruší podmienky, napríklad spácha nový trestný čin alebo nesplní uloženú povinnosť nahradiť škodu, prokurátor alebo súd rozhodne podľa § 218 ods. 3 Trestného poriadku, že sa obvinený neosvedčil. V takom prípade sa v trestnom stíhaní pokračuje a vec sa rieši štandardným spôsobom – podaním obžaloby a hlavným pojednávaním.

Rozhodnutie o osvedčení

O tom, či sa obvinený osvedčil alebo neosvedčil, sa rozhoduje do 1 roka po uplynutí skúšobnej doby. Ak v tejto lehote nedôjde k rozhodnutiu, uplatní sa fikcia osvedčenia – má sa za to, že sa obvinený osvedčil, a trestné stíhanie sa definitívne zastaví.

Priebeh konania o podmienečnom zastavení

Celý proces podmienečného zastavenia trestného stíhania prebieha v niekoľkých krokoch:

1. Podanie návrhu

Návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania môže podať:

• Obvinený (príp. prostredníctvom svojho obhajcu)
• Prokurátor z vlastnej iniciatívy
• Probačný a mediačný úradník

V prípravnom konaní rozhoduje o návrhu prokurátor, po podaní obžaloby rozhoduje súd.

2. Preverenie podmienok

Prokurátor alebo súd preverí, či sú splnené všetky zákonné podmienky. Vypočuje obvineného, posúdi jeho vyhlásenie o spáchaní skutku, zistí stav náhrady škody a posúdi celkovú osobu obvineného.

3. Rozhodnutie o podmienečnom zastavení

Ak sú podmienky splnené, prokurátor alebo súd vydá uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania. V uznesení určí dĺžku skúšobnej doby a prípadné ďalšie podmienky a obmedzenia.

4. Priebeh skúšobnej doby

Obvinený musí počas skúšobnej doby plniť uložené podmienky. Dodržiavanie podmienok môže kontrolovať probačný a mediačný úradník.

5. Rozhodnutie po skúšobnej dobe

Po uplynutí skúšobnej doby prokurátor alebo súd rozhodne o osvedčení alebo neosvedčení obvineného.

Rozdiel od zmierov a iných odklonov v trestnom konaní

V slovenskom trestnom práve existuje viacero odklonov. Je dôležité rozlišovať medzi nimi, pretože majú odlišné podmienky a dôsledky:

Odklon	Právna úprava	Podmienky	Register trestov
Podmienečné zastavenie TS	§ 216 – 218 TP	Prečin do 5 rokov, vyhlásenie o vine, náhrada škody	Bez záznamu
Zmier (mediácia)	§ 220 – 227 TP	Prečin do 5 rokov, dohoda s poškodeným, peňažná suma na všeobecne prospešný účel	Bez záznamu
Dohoda o vine a treste	§ 232 – 233 TP	Akýkoľvek trestný čin, súhlas prokurátora a obvineného, schválenie súdom	Záznam v RT
Trestný rozkaz	§ 353 – 357 TP	Prečin, spoľahlivo zistený skutkový stav, bez hlavného pojednávania	Záznam v RT

Podmienečné zastavenie vs. zmier

Hlavný rozdiel medzi podmienečným zastavením a zmierom spočíva v nasledovnom:

• Zmier (mediácia) podľa § 220 Trestného poriadku vyžaduje aktívnu účasť poškodeného – poškodený musí vyjadriť súhlas so zmierom. Obvinený musí navyše uhradiť peňažnú sumu na všeobecne prospešný účel.
• Podmienečné zastavenie nevyžaduje výslovný súhlas poškodeného – postačuje, aby obvinený nahradil škodu alebo uzavrel dohodu o jej náhrade. Nemusí uhrádzať peňažnú sumu na všeobecne prospešný účel.
• Pri zmieri dochádza k okamžitému zastaveniu trestného stíhania (bez skúšobnej doby), kým pri podmienečnom zastavení sa stanovuje skúšobná doba 6 mesiacov až 2 roky.

Podmienečné zastavenie vs. dohoda o vine a treste

Dohoda o vine a treste (§ 232 Trestného poriadku) sa zásadne líši tým, že obvinený je odsúdený a má záznam v registri trestov. Na druhej strane, dohodu o vine a treste je možné uzavrieť aj pri závažnejších trestných činoch (zločinoch), čo pri podmienečnom zastavení nie je možné. Výhodou dohody o vine a treste je možnosť dohodnúť konkrétny trest s prokurátorom, často miernejší než pri hlavnom pojednávaní.

Právny rámec

Podmienečné zastavenie trestného stíhania je upravené v nasledujúcich právnych predpisoch:

• Zákon č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) – § 216 až § 218 – základná úprava podmienečného zastavenia trestného stíhania
• Zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) – § 10 ods. 2 (definícia prečinu), § 36 a § 37 (poľahčujúce a priťažujúce okolnosti)
• Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch – úloha probačného úradníka v procese podmienečného zastavenia a dohľade počas skúšobnej doby

Pre úspešné podmienečné zastavenie je kľúčové, aby obvinený mal kvalifikovaného obhajcu, ktorý posúdi, či sú splnené zákonné podmienky, a pripraví návrh na podmienečné zastavenie vrátane všetkých potrebných podkladov. Advokát zároveň zastupuje obvineného pri rokovaniach s prokurátorom a zabezpečí, aby boli dohodnuté podmienky spravodlivé a splniteľné.

Často kladené otázky o podmienečnom zastavení trestného stíhania

Budem mať záznam v registri trestov pri podmienečnom zastavení?

Nie. Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je odsúdením. Ak sa obvinený osvedčí počas skúšobnej doby, trestné stíhanie sa definitívne zastaví a v registri trestov nebude žiadny záznam. Práve to je hlavná výhoda tohto inštitútu – obvinený si zachová čistý register trestov.

Môžem požiadať o podmienečné zastavenie aj pri opakovanom trestnom čine?

Zákon výslovne nevylučuje podmienečné zastavenie pri recidíve, avšak v praxi je to veľmi problematické. Prokurátor alebo súd posudzuje osobu obvineného vrátane jeho predchádzajúceho života a trestnej minulosti. Ak bol obvinený v minulosti trestne stíhaný alebo odsúdený, šanca na podmienečné zastavenie sa výrazne znižuje. Rozhodujúce je individuálne posúdenie prípadu.

Ako dlho trvá skúšobná doba a dá sa skrátiť?

Skúšobná doba trvá 6 mesiacov až 2 roky. Konkrétnu dĺžku určí prokurátor alebo súd v uznesení o podmienečnom zastavení. Zákon neumožňuje skrátenie skúšobnej doby po jej stanovení. Obvinený musí dodržiavať podmienky počas celej stanovenej doby.

Čo sa stane, ak poruším podmienky skúšobnej doby?

Ak obvinený počas skúšobnej doby poruší stanovené podmienky (napr. spácha nový trestný čin, nenahradí škodu podľa dohody), prokurátor alebo súd rozhodne o tom, že sa obvinený neosvedčil. V trestnom stíhaní sa potom pokračuje štandardným spôsobom – podaním alebo pokračovaním v prejednávaní obžaloby na hlavnom pojednávaní. Pôvodné vyhlásenie obvineného o spáchaní skutku pritom nemožno použiť ako dôkaz v ďalšom konaní.

Tagy: trestne-stihanieobhajoba